Keď sa román Petra Pišťanka RIVERS OF BABYLON stal v roku 1991 slovenským literárnym trhákom, tak Ráczovia ešte len skusmo začínali drancovať túto spoločnosť, ktorá si stále rada vraví slobodná a demokratická. Keď po takmer siedmich rokoch neľahkej realizácie prichádza do svetla a tmy slovenských kinosál celovečerný hraný film RIVERS OF BABYLON, tak Ráczov syndróm zachvátil túto spoločnosť natoľko, že čoraz častejšie vznikajú oprávnené pochybnosti o tom, či je naozaj slobodná a demokratická. Dalo by sa povedať aj tak, že spoločnosť svojím vývinom dobehla Rácza a zároveň Rácz dobehol túto spoločnosť. Otázkou zostáva vlastne iba to, kto je Rácz.

Kto sa chce trápiť hľadaním odpovede, musí sa vrátiť do obdobia, keď slová ako Tuzex, bony,vekslák či Prior označovali každodenný kolorit nielen v hlavnom meste a keď jedinými cudzokrajnými výrazmi v našich uliciach boli hot dog a chozraščot. Teda do obdobia bez dílerov, sponzorov, butikovskvošu, striptízu, lízingov, bártrov, rejtingov,eseróčiek,mobilov či bilbórdov. Ale aj bez výpalného, (samo)únosov,dlhopisov, utajovaných svedkov,fondu Pro Slovakia, IRB, FNM, VTV a iných kanálov an šklbanie obyvateľstva a čistenie peňazí. Práve v období ústredného výboru aj kúrenia totiž vznikalo historické i spoločenské podhubie pre nezadržateľný vzostup Rácza k moci. Spoločenstvo, ktoré tak rado vyzdvihuje niekdajšieho zbojníka ( zlodeja, raubíra, kmína, atakďalej ) ako národného hrdinu asi naozaj nemôže mať iného vodcu než je superzlodej, gauner či zmrd so železnou päsťou, širokými ramenami, nadutým rázporkom, siláckymi rečami i medovými motúzmi. Len On môže tým, ktorých láskavo vezme do služby, priniesť istotu, že nezmrznú od zimy a nepokapú od hladu. (Čo na tom, že pôvodcom tej zimy a hladu je opäť len On ?) A takisto len On je schopný nehľadieť na čas ani na škrupule a vytvoriť taký “ podnikateľský plán ” , ktorý prinesie viacerým ľuďom prácu, niektorým peniaze a jemu neobmedzenú moc. Aj preto Rácz nepotrebuje privatizovať. Jemu, Ráczovi, totiž patrí celý štát. A len On, Rácz, môže byť jeho otcom i vodcom.
Ale film RIVERS OF BABYLON nie je iba o Ráczovi – dravcovi. Je aj o ľuďoch, ktorí spolu s ním vztvárajú prečudesný svet hotela Ambassador – svet, ktorý sa mnohými vonkajšími príznakmi a princípmi fungovania tak nápadne podobá nášmu. Tá podoba zároveň odhaľuje viaceré veci, javy, charaktery, či súvislosti našej reality, na ktoré sme možno zabudli len preto, lebo staré škandály, prejavy, zákony, hovorcovia či poradkyne sa neustále prekrývajú novými účelovými výmyslami z jeho, Ráczovej, dielne.

V  podmienkach “ undergroundu”

Distribučný slogan charakterizuje film ako “ extrémne trpkú komédiu ”. Za týmtp vcelku vtipným žánrovým pomenovaním sa môže skrývať všeličo – hoci aj nepodarok, ktorý ma na komédiu žalostne málo humoru a na tragédiu zase málo roztrhaných kulís či “ suspektný nedostatok umelečna ”, ako možno povedia členovia záh(r)adného krúžku nezávislých slovenských kritikov. No hoci by tento film asi mnohí tňradi tak videli, nepodarkom rozhodne nie je. Je to otiž film, ktorý sa už vo svojom prenatálnom veku stal príznačný pre slovenskú kinematografiu aj pre slovenskú spoločnosť posledného desaťročia v druhom tisícročí kresťanskéh letopočtu. Nielen preto, že je to film vyvzdorovaný a nakrútený v podmienkach “ undergroundu” alebo skôr ťažko asa rodiacej nezávislej produkcie. ( mimochodom, všimli ste si , že v slovenskom filme druhej polovice deväťdesiatych rokov jestvujú vlastne iba diela, ktoré sa deklarujú ako “ nezávislé ” alebo “ alternatívne ” , pričom tá oficiálna a štátotvorná superprodukcia, štedro podporovaná fondom Pro Slovakia, stále nie a nie uzrieť svetlo sveta ? ) RIVERS OF BABYLON je príznačný aj preto, lebo je vlastne rozprávaním bez výrazného príbehu,, tragédiou bez psychologicky rozvetvených konfliktov, ,groteskou bez prevahy situačného humoru, comicsom s reálnymi postavami i prostrediami, baladou bez slov či hitom bez chytľavej melódie.A ak oba babylonské romány Petra Pišťanka sú “ paródiou, groteskou,thrillerom, pornografiou a zároveň vážnou prózou, ktorú prečítate na jeden dúšok ” , tak film RIVERS OF BABYLON je ešte čímsi viac. Je správou, ktorá obsahuje aj to, čo v románe zákonite zostalo nedopovedané, načrtnuté či latentne prítomné : obraz aktuálneho stavu malej spoločnosti, ktorá sa vo svojich historických chvíľach hrá na veľký svet. Aj preto je film –na rozdiel od románu – naozaj extrémne trpký, aj preto je menej hrou a väčšmi skutočnosťou. A aj preto príbeh nezostáva otvorený ( pre ďalšie románové pokračovania ), ale sa začína a končí smrťou svojho rozprávača. Ten práve v onom stave na rozhraní života a smrti nechádza pravý priestor pre bytie a zároveň dokonalé vyslobodenie zo sveta bez božích aj ľudských zákonov, ovládaného jedine právom silnejšieho.

 Groteskne trpký príbeh

Našťastie, právo silnejšieho nezavládlo vo vzťahu medzi filmom a jeho románovou predlohou,hoci nebezpečenstvo, že románové rozprávanie prevalcuje filmový obraz, bolo v tomto prípade naozaj reálne. Pišťankov literárny štýl je totiž natoľko chytľavý, že priam zvádza k ilustratívnemu preberaniu motívov alebo k nekritickej závislosti filmu na pôvodnom texte. No zároveň má tento text svoj výrazne filmový (obrazový a situačný) rozmer, ktorý Pišťanka – prozaika približuje k Pišťankovi – scenáristovi a zároveň poskytuje dostatok skulín pre filmové stvárnenie. No aj tak jedným z hlavných tvorivých problémov, ktoré stáli pred tvorcami filmu, bolo nájsť vyvážený pomer medzi literárnym rozprávaním a filmovým zobrazením celého príbehu. Vhodné kompozičné riešenie založené na skĺbení funkcie rozprávača s druhou hlavnou postavou (Video - Urban) jednak prináša možnosť dejovej skratky a jednak odkrýva nový rozmer celého Ráczovho príbehu, videného očami jeho partnera i soka v jednej osobe. Spočiatku informatívny a popisný komentár postáv, udalostí a prostredia sa tak postupne stáva priestorom pre odhalenie odvrátenej strany hotela, Rácza a napokon i samého Video – Urbana, aby sa celý jeho monológ v uponáhľanom závere filmu vrátil k filozofujúcej úvahe o slobode, poznaní a vykúpení.
Ráczov groteskne trpký príbeh dostáva vo filme nový rozmer nielen vďaka časovému posunu od obdobia po “revolúcii”, ale aj konkretizáciu spoločenského prostredia, ktoré Rácza zrodilo a vypľulo na výslnie. Tvorcovia filmu veľmi presne dávkujú a stupňujú motívy, ktorými sa na pozadí Ráczovho širokého chrbta a mohutnej šije vynára konkrétny spoločenský kontext. Nie sú to iba postavy a postavičky jako Fredy Meštánek, súdruh riaditeľ, tanečnica Silvia, šofér Ďula, eštebácke trio a ďalšie vydarené typy z Ráczovho súkromného zverinca, ale aj mnohé neidentifikované nohy či tváre na uliciach (Balcov dokumentaristický cit pre prostredie našiel vhodný priestor aj v štylizovanom príbehu), autentický “novoročný komparz” na námestí, televízne “spravodajstvo” kamerou Video – Urbana a napokon i panoramatické zábery města, ktoré dotvárajú spoločenské prostredie celého príbehu. Tento filmový “sociálny” priestor, samozrejme, nie je ani nemôže byť komplexný, no zrkadlia sa v ňom mnohé postavy a vzťahy, ktoré spoluurčujú bytie a nebytie Ráczov v dobe, ktorú viacerý sociálny básnici alebo inžinieri nazývajú aj ponovembronvá. Práve táto skutočnosť robí z filmu RIVERS OF BABYLON prvé dielo slovenskej kinematografie 90.tych rokov, ktoré neuteká do záhrad, k fontánam, ani do totalitnej minulosti, ale pokúša sa zaťať do živého spoločenského organizmu. A navyše – dokáže pritom udržať humor či nájsť groteskný rozmer aj v tých situáciách, ktoré by bez nadľahčenia zostali iba prázdnym moralizovaním alebo ilustráciou niektorých spoločenských vzťahov. Vydareným príkladom je sledovanie Rácza ako “najväčšej ryby v hoteli” trojicou eštebákov alebo dominantná sekvencia silvestrovskej noci, kde príbeh nadobúda nové rozmery a v absurdnej groteske s vážnym koncom sa odhalí viacero tiel, charakterov i súvislostí malej pospolitosti zoskupenej okolo veľkého gaunera.
“Babylon bude zničený,” kričí zúfalý Fredy, ktorému spolu s parkoviskom zobrali aj zmysel jeho spoločenskej existencie. Ktovie, možno sa ten koniec Babylonu naozaj blíži. No netreba zabúdať, že “Rácza možno len raz nasrať”. Druhý raz už nezostáva iné iba poslať ho tam, kam patrí a kam vždy túžil ísť – do teplých krajín.

Martin Šmatlák
Autor (1961) je filmový kritik a pedagóg, prorektor VŠMU v Bratislave

Nedávno vysielali v televízii ťažký film. Podľa skutočnej udalosti. Bol vynikajúci, ale nevládala som ho sledovať, pretože sme sa práve vrátili z kina, kde nám zo dve hodiny, zhruba tiež podľa skutočnosti, akýsi Rácz ukazovať, ako sa dá využiť, že v tejto krajine ktosi štyridsať' rokov kultivoval ľudskú blbosť a teraz sa, čoby privatizér, chechce, že sa mu to podarilo. Ten film sa volá Rivers of Babylon a jeho režisérom je človek, ktorého si vzhľadom na film dovolím označiť ako súčasť vesmíru - Vlado Balco.

• Moja mama sa celý život riadila heslom: ohni chrbát, stiahni chvost. Keď raz akúsi vedúcu v detských jasliach, kde tridsať rokov pracovala, upozornila, že sestričky deti surovo bijú a že im kradnú ovocie, výsledkom bolo, že ju preradili do iných jaslí a zo tri mesiace jej nedali vtedy asi dvestokorunové prémie. Neverí na spravodlivosť: O akúsi podobnú nápravu sa vo filme pokúša i Urban. Skončí "kováčovským" únosom, s tým rozdielom, že ho nenájdu na policajnej stanici, ale pravdepodobne v márnici. Oddá sa teda vôbec bojovať za dáku spravodlivosť?

Ide o dôslednosť. Alebo sa človek o niečo len pokúsi a je v tom istý alibizmus, isté sebaočistenie, že teda pokúsil som sa, ale nešlo to, alebo je človek dôsledný. Tá nedôslednosť charakterizuje aj Urbana, postavu, ktorá sa pokúsi niečo zmeniť, ale nie dostatočne. Je to cesta ľahšieho odporu a istým spôsobom to charakterizuje štandardného obyvateľa, ktorý čo to aj povie, všetko chápe, ale neurobí nič. Je to aj problém súčasnej opozície, zdá sa, že je to akýsi slovenský model. Konformista, ktorý sa síce pred sebou očistí, ale zostane zalezený vo svojej ulite.

• Pôvodne mal film režírovať Miloslav Luther, ktorý sa neskôr ujal projektu Koniec veľkých prázdnin. Ako prišlo k tomu, že ste sa Pištankovej predlohy napokon ujali vy?

Keď, sa projekt Rivers of Babylon začal pribrzďovať, bol som v ALEFe asi ďalší v poradí. Asi to tak malo byť.

• Tesne po premiére sa medzi niektorými divákmi objavil názor, že keby sa z filmu vystrihli všetky násilnosti, nezostalo by z neho nič. Čo si o tom myslíte?

Nie je to pravda. Keby tam tie násilnosti neboli, film by fungoval celkom inak. Sú tam preto, aby sa malo to dobré, čo tam je, od čoho odraziť. Aby bolo možné zobraziť vývojovú líniu dvoch rozličných ľudí. Celý príbeh sa mi pôvodne zdal trocha jednostrunný. Mojou jedinou požiadavkou bolo práve postaviť tým surovostiam istý protipól. Len to mi umožnilo zdôrazniť ich. Nechcel som polievať krhlou, keď prší. Inými slovami, nechcel som akčný thriller.

• Zrejme je zbytočné sa tváriť, že je všetko v poriadku, že tie surovosti sú len súčasťou fiktívneho scenára. Pred polnocou sme po premietaní, filmu vyšli z Charlie centra. Pred neďalekým hotelom zastalo vyblýskané auto a... vlastne som ani nemala pocit, že sa film skončil. Bol to hrozný pocit.

Je to tak. Tí, čo sa vyznajú, hovoria, že film je len odvar z toho, čo sa deje v skutočnosti. Keď, ho videl pán Majský, povedal, že to je ako polievočka zo slepačieho krídelka. Možno to, čo sa ľuďom zdá ako surové, je v skutočnosti romantika.

• Kurič - podnikateľ Rácz je vo filme, klúčová postava. Bolo od začiatku jasné, že Rácza môže hrať len Andy Hryc alebo ste po správnom Ráczovi pátrali dlhšie?

Aj keď, sme na Andyho mysleli od začiatku, hľadali sme všade. Na Slovensku sme prečesali všetkých základných hercov až po krajové divadlá. Skúšali sme hercov, nehercov, kaskadérov, všetko možné. Hľadali sme na Ukrajine, v Maďarsku, v Čechách... Prešli sme všetky divadlá, usporiadali castingy a mali sme niekoľko vážnych kandidátov. Človeku to nedá, obsadiť úlohu na prvý šup. Do poslednej chvíle sme hľadali a napokon sa ukázalo, že je predsa len na Slovensku. Pri tom hľadaní sme samozrejme narazili na neuveriteľné typy. Napríklad medzi kaskadérmi sme našli chlapíka, jedno oko také, druhé také... Len skoba, že na to, aby prešiel päť metrov, potreboval sedem značiek a na jednu vetu dvoch šepkárov... Ale nikto z nich v sebe nemal to čosi temné, čosi tajomné, čo Andy. Nemá rád, keď, o tom hovorím, ale je to tam. Príde, sadne si a má v očiach čosi nepreniknuteľné. To napokon rozhodlo.

• Andy Hryc sa pre niektoré noviny vyjadril, že si môže zahrať ako svoje hobby a že si postavu Rácza váži ako vynikajúcu hereckú príležitosť, ktorá mu poskytla priestor, ktorý bol svojou zápornosťou výzvou hereckému umeniu. Napriek tomu je v poslednom čase viac medializovaný ako riaditeľ rádia Twist a funkcia často deformuje ľudské vlastnosti i správanie.

Musím priznať isté obavy. Respektíve, čakal som nafúkaného hochštaplera, ktorý bude buzerovať a robiť komplikácie. Bol som neuveriteľne príjemne prekvapený, že som objavil človeka. Húževnatého a pracovitého človeka. Vždy bol k dispozícii, vždy perfektne pripravený. Nikdy nefrflal, nepovedal, že niečo nejde. Prichádzal s konštruktívnymi nápadmi, keď, sme si vydiskutovali, že je to mimo, nemal problém. Mnoho vecí by bol prehral, chcel ich urobiť výraznejšie. Andy je robustný v gestách, v artikulácii, jediné, čo sme v záverečnej fáze urobili, aby sme udržali líniu postavy, trocha sme niektoré scény spilovali. Nakrúcali sme napríklad scénu, kde pozrie na Urbana ' a povie: "Zmizni!". Napokon sme to vystrihli a nechali ho, aby sa na Urbana iba pozrel. Bolo to oveľa silnejšie. S Andym sa spolupracovalo veľmi dobre a nie je to kompliment. Je to pravda.

• Osobne si tú angažovanosť vysvetľujem tak trocha ako "odrábku" za rok 199~ a za to, aké hnutie pomáhal budovať...

.. Podľa mňa to nie je herecká príležitosť, ktorá prichádza každý deň. Tá postava je pre neho ako šitá na mieru.

• Už pri prvých recenziách, ktoré , okrem skutočnosti, že si nechal oholiť hlavu a schudol osem kíl, ospevovali jeho talent pre túto hereckú polohu, sa mi vybavila scéna spred dvadsiatich rokov, bisquit de bouché...

Mali sme to nakrútené. Keď, mal pri stole Lenku, prišiel čašník a spýtal sa, či to môže byť de bouché. Andy odpadával, keď, sme to točili. Napokon sa ukázalo, že lepší strih je scéna, kde si právnik odfaklí prst a hneď na to ostro nasleduje - Lenka, ľúbim vás. De bouché bol ventil. Zabralo by to na ľudí iným spôsobom, ale vystrihli sme to. Sústredili sme sa na človeka a táto scéna by znamenala zbytočné odbočenie. Vyhodili sme ich viac. Ak si spomínate na scénu s radiátorom, keď, sa nadýchol nohavičiek. Nakrútili sme scénu, kde vodu z radiátora vypil, ale nebolo to ono. Niekoľko vecí, ktoré sa objavili v knižnej predlohe, sme museli stlmiť. Snažili sme sa ich ukázať ako niečo, čo už nebola realita. Okrem toho, asi najslabším článkom sú postavy eštébákov, ktorí vyzneli ako karikatúra, ale mne osobne to nevadí.

• Vráťme sa k Andymu Hrycovi a k jeho nápadom. Ako ovplyvnil postavu Rácza?

Snažil sa udržať kontinuitu vývoja postavy Rácza. Napríklad v scéne, kde pije šampanské, navrhol, že ho do seba hodí ako borovičku. Rachol to do seba na ex, skrátka ako niekto, kto netuší ako sa pije šampanské. Snažil sa udržať kontinuitu vývoja, totiž fakt, že akýkoľvek človek bude mať majetok, bude to "bulo", "lazoid", ktorému trčí slama z topánok. Keďže nakrúcanie trvalo dosť dlho, niekedy bol problém udržať kontinuitu a v tomto bol prínosom. Strážil si to a bavilo ho to. Okrem toho bolo ťažšie udržať náväznosť postavy vo filme ako v literatúre. Vari najťažšie bolo stvárniť postavu riaditeľa, tú rovinu iracionálna v racionálnom príbehu.

• Bol Pištanek spokojný?

Bol. Spočiatku trocha váhal a vyjadril sa, že keď to bude "prúser", bude to na mňa, ale na premiéru prišiel a to je dostatočným dôkazom toho, že sa nám to podarilo.

• Česká republika produkuje ročne asi dve desiatky nových filmov. Filmová tvorba na Slovensku sa prakticky rovná, nule. Ako vy osobne vidíte budúcnosť slovenskej kinematografie?

Nejde o budúcnosť kinematografie , ide o budúcnosť Slovenska. Všetko závisí od volieb. Až bude budúcnosť Slovenska narysovaná normálne, bude normálna aj kinematografia. Kinematografia sa nedá vyčleniť, je to časť organizmu, ktorý je chorý, ktorý javí známky režimu viac ako známky normálnej spoločnosti. Systém, ktorý nie je konštruktívny, ktorý nemá známky tvorivosti, nemá horizont, nie je životaschopný. Negatívne na tom je, že v ňom niekto prežije štyridsať a ešte ďalších dvadsať rokov v akomsi experimente, pričom sa vás nikto nepýta, či chcete; aby s vami experimentovali. Zabránia mi vyjadriť názor v referende, lebo tí štyria tam za rohom sa dohodli... Ale žneme len to, čo sme zasiali. A brutalita a bezohľadnosť, ktorí zasiali tí, o ktorých je aj film Rivers of Babylon, tiež zožnú svoju úrodu. Všetko, čo použili vo svoj prospech, sa obráti proti nim.

• Čo chystáte do budúcnosti?

Vo výhľade je jeden seriál a dokument. Je to na dobrej ceste, aj keď, to ešte nie je uzavreté.

• Držíme palce, želáme mnoho šťastia a tešíme sa na stretnutie pred filmovým plátnom.